AKO SLOVÁCI POVÝŠILI ZIMNÉ SLOVENSKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO NA NAJVYŠŠIU ÚROVEŇ NA SVETE
Manželia Ondrej a Diana Danielovi pracujú ako slovenskí agronómovia v slovenských high- tech skleníkoch. Donedávna pracovali niekoľko rokov v holandských. ,,Technológia v Holandsku nebola až taká moderná, ako je u nás, navyše Holanďania sa Slovákom nikdy nevyrovnajú. Nie sú takí pracovití ako my,“ hovorí agronóm Ondrej Daniel z farmy v Brutoch, ktorá je členom družstva Ovozela. Ak ste sa niekedy zamysleli nad tým, odkiaľ pochádzajú slovenské paradajky v zime, máme pre vás odpoveď.
Manželia pracovali od roku 2009 na farme v Holandsku päť a pol roka. ,,V Holandsku som robil v podobnom skleníku ako na Slovensku. Začal som ako klasický radový zamestnanec a postupne som sa vypracoval na manažéra. V Holandsku pracovalo iba 12 ľudí na štyri hektáre, čo je neporovnateľné so skleníkmi na Slovensku. Tu na jednom hektári pracuje 12 ľudí, boli sme teda lacná pracovná sila,“ opisuje prácu v Holandsku O.Daniel.
Rozdiel medzi pestovaním na Slovensku a Holandsku
V Holandsku je iné podnebie ako u nás. Väčšinou tam prší a nie je najteplejšie. Aj z tohoto dôvodu sú práve Holanďania kolískou pestovania zeleniny a ovocia v skleníkoch. ,,Išlo tam hlavne o kvantitu, nie o kvalitu. Keď už paradajky menili farbu zo zelenej na oranžovú, museli sa zbierať. Tie paradajky totiž išli na vývoz, a kým prešli cestu a všetky sklady, tak aj stihli dozrieť a zmeniť farbu. Tu paradajky zbierame, až keď sú úplne dozreté,“ priznáva Daniel. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo zahraničná zelenina má úplne inú chuť. Na Slovensku sa slovenské paradajky predávajú a idú iba do miestnych predajní. Cesta tak trvá iba pár hodín a nie týždňov, ako je to pri zahraničných.
V čom spočíva tajomstvo sladkých paradajok aj v zime
Pri pestovaní paradajok v zime musia kontrolovať naozaj všetko. Podobne ako v Holandsku sú slovenské skleníky cez zimu vykurované. ,,Tie naše sú však vykurované obnoviteľnými zdrojmi, na rozdiel od holandských. Tie vykurujú plynom, čo zásadne ovplyvňuje aj ekológiu,“ pripomína agronóm.
Pestovatelia už v lete vysádzajú rastlinky, z ktorých zbierajú plody celú zimu. ,,Skleníky začíname vykurovať už v auguste, keď sú noci chladnejšie. V noci je ideálna teplota pre rastliny 15 °C,“ prezrádza Daniel. V najchladnejších dňoch zimy, keď teplota klesne aj pod -10 °C, skleníky musia vykurovať permanentne na 18 °C.
,,Snažíme sa, aby paradajky mali prirodzené prostredie, dôkladne vyberáme odrody, aby boli čo najchutnejšie. Sledujeme rastlinky a ak sa nám niečo nezdá, vzorky rastlín posielame na rozbor do zahraničných laboratórií,“ opisuje Daniel.
Na Slovensku, žiaľ, takéto laboratóriá nemáme. ,,Naši poradcovia nám poradia, akú účinnú biologickú ochranu máme nasadiť do skleníka, aby sme ochránili rastlinky,“ hovorí Daniel. Na rozbor pôdy však slovenské laboratóriá využívajú. ,,Tie sú porovnateľné so zahraničnými,“ vysvetľuje agronóm.
High- tech technológia verzus domáci skleník
Záhradkári sa stále zamýšľajú, prečo také sladké cherry, ako sú odrody Bobulinka, Čerinka či Medulka nevypestujú doma. Pravdou však je, že veľa záleží od slnka a odrody. Ak rajčiaky pestujeme aj v skleníku, veľa záleží od jeho skla. ,,Veľakrát sa stane, že paradajky nám doma poškodí dážď, alebo ak ich pestujeme v skleníku, ktorý nie je dostatočné vetraný, poškodia sa plody od plesní,“ vystríha agronóm. Čo sa napríklad v moderných skleníkoch v Brutoch nestane, pretože tie sú riadené softvérom, ktorý udržuje ideálnu teplotu a vlhkosť pre rastlinky.
Skleníky sú riadne odvetrávané a rastliny sú zavlažované dažďovou vodou. Tá sa zbiera do zberných jazierok pri skleníkoch. Ak má rastlina veľa vody, zvyšná voda sa cez zberný systém zozbiera, znova sa prefiltruje a ide opäť ku rastlinke. Tak sa zabezpečuje, aby rastliny neboli zbytočne premočené a zároveň sa šetrí vodou. Rastlinky sa pestujú v kokosovom substráte, ktorý je ideálny pre rajčiaky. Sadenice dorastajú až do dĺžky 16 metrov.
Aké ochorenia trápia paradajky
Je známe, že záhradkárov trápia viaceré ochorenia rajčiakov. Preto je dôležité sledovanie rastlín. Ochorenia sú rôzne - od múčnatky cez plesne až po roztoče. ,,Všetko sa dá však riešiť biologickou ochranou, keď chorobu zachytíte včas,“ vystríha Daniel. Často sa môžeme na paradajkách stretnúť aj s kalciovými škvrnami, čo znamená, že paradajka nemá dostatok kalcia. To sa stáva hlavne vtedy, keď je slnko príliš prudké. Teda v apríli a v máji. Po slnovrate už nie je slnko také silné a väčšinou sa škvrny na paradajkách v týchto mesiacoch neobjavujú. Tomu sa dá zabrániť natretím skiel na skleníku. Úlohou agronóma je aj výber farby na sklo skleníka. ,,Ak predpokladáme, že bude leto horúce, natierame sklá úplne na bielo, ak aj príde veľký dážď, farbu síce umyje, ale ochrana pred ultrafialovým žiarením ostáva,“ uzatvára agronóm. Ak to však agronóm zle odhadne a leto nebude až také silné, produkcia bude nižšia.
Biologická ochrana a ekologický prístup
Družstvo Ovozela momentálne združuje pestovateľov z fariem v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej, Novákoch a Plaveckom Petri. Farmári pestujú okrem paradajok aj čučoriedky, uhorky, papriky, melóny a iné pomocou biologickej ochrany, chrobáčikov, pavúčikov a ich lariev. V jednom skleníku zároveň opeľuje rastliny až 15 000 čmeliakov. Farma je držiteľom prestížneho svetového certifikátu kvality Global G.A.P, ktorý je potvrdením, že farmy pestujú zeleninu podľa prísnych medzinárodne uznávaných predpisov pre dobré praktiky v poľnohospodárstve. Tiež majú ocenenie Ekotrend za ekologický prístup k poľnohospodárstvu.